je pôvodne trojloďová bazilika zo 14. a 15. storočia s krásnymi hviezdicovými a sieťovými klenbami. Kostol má mohutnú vežu a tvorí tak výraznú dominantu celej Štítnickej doliny. Na stenách je viac ako 200 štvorcových metrov nástenných (secco i fresco) malieb, ktoré znázorňujú rôzne, prevažne náboženské námety. Unikátna gotická bronzová krstiteľnica z roku 1454, jeden z najstarších organov na Slovensku, ranobaroková kazateľnica, ručne maľované lavice či miesto posledného odpočinku potomka Bubekovcov - to všetko ukrýva jeden z kostolov Štítnického okruhu.

V evanjelickom kostole v Štítniku sa na jar 2025 začala dlhodobo plánovaná komplexná obnova zahrňujúca obnovu strešnej krytiny a historického krovu, podláh v interiéri, systému odvodnenia kostola a reštaurovanie stredovekej sakristie. Ukončenie obnovy je plánované do konca roka 2027.  Rozsah prác, ktoré momentálne prebiehajú však obmedzuje návštevu  a prehliadku kostola. Náhradou prezentácie kostola je vytvorenie expozície s fotkami, interaktívnym panelom s digitalizovanou podobou kostola a virtuálnou prehliadkou. Služby sú dostupné v infocentre Gotickej cesty v areáli Vodného hradu. Interaktívna prezentácia nedostupného kostola v Štítniku priblíži tento príbeh aj modernou formou a stane sa tak prvou lastovičkou modernizácie sprevádzania. Súčasťou bude príprava krátkych workshopov vytvárania drobných fresiek návštevníkmi.

ukrýva figurálnu freskovú výmaľbu z polovice 14. storočia, ktorá pokrýva celý povrch presbytéria, víťazný oblúk a je dochovaná aj v podkrovnom priestore. V rokoch 1976 – 1977 sa v kostole uskutočnil reštaurátorský výskum malieb. Profesor Milan Togner a akademický maliar Jiří Josefík zaviedli pre autora týchto fresiek pojem „Majster ochtinského presbytéria“. V záklenku rozetového okna záveru presbytéria je v kruhovom medailóne archaické zobrazenie Svätej Trojice v podobe jednej hlavy s tromi tvárami (obdobné stvárnenie poznáme u nás len z Kostola sv. Ducha v Žehre na Spiši a z Kostola Najsvätejšej Trojice v gemerskom Rákoši). Toto zobrazenie sa používalo do Tridentského koncilu (1545 – 1563). Považujúc ho za dávny stredoveký symbol, bol vybraný za logo kostola i gemerskej Gotickej cesty. Fresková výmaľba zobrazuje christologický cyklus: Zvestovanie Panne Márii, návšteva Márie u Alžbety, narodenie Krista, príchod a poklona troch kráľov, obetovanie v chráme, dvanásťročného Ježiša v chráme, korunovanie Panny Márie a poslednú večeru. Medzi menej časté motívy patri Apokalyptické zviera na víťaznom oblúku.

patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky stredovekej architektúry a najmä nástenného maliarstva na Slovensku. Chrám postavili približne v prvej polovici 14. storočia a zasvätili ho sv. Bartolomejovi. Návštevníka na prvý pohľad zaujme netradične riešená veža, podobná severnej Žigmundovej veži Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Vzácne fresky v taliansko-byzantskom štýle s motívmi zo života Ježiša Krista a Panny Márie sú o 150 rokov staršie ako Da Vinciho Posledná večera, či Michelangelov Posledný súd v Sixtínskej kaplnke.

je rodovým kostolom rodiny Bubekovcov, reprezentatívna stavba zo 14. storočia s bohatou freskovou výmaľbou, s pohrebnou kaplnkou a klasicistickou zvonicou. Počas obnovy kostola v roku 1938 maďarským pamiatkovým ústavom bola odkrytá maľba zobrazujúca dvoch svätých uhorských kráľov Štefana a Imricha na južnej fasáde a postava svätca v juhovýchodnom kúte presbytéria. Majstrovstvo a profesionalita ich autora sa tu prejavuje v premyslenej kompozícii, v ktorej bolo treba s prehľadom umiestniť množstvo postáv.